Pascal rozhodne nepatrí do starého železa

Cez základnú školu som akurát na tých mašinách niečo kreslil. Strašne som sa chcel učiť, ale som býval s takom malom meste, kde nikto nič nevedel vtedy o PC ani programovaní. Na gymnáziu to nebolo o nič lepšie. Ale učiteľ informatiky mal o Pascale cca 25 ročnú knihu. Vydobyl som si jej požičanie na letné prázdniny. Bol som celý happy, konečne naozajstné programovanie. Teda celú strednú som sa venoval Pascalu aj som síce neskoro ale predsa skúsil riešiť v KSP. Potom prišla výška, kde som sa tiež celý prvý ročník venoval Pascalu resp. Delphi. Aj keď sa kódili pekné algoritmy ale predsa sa mi už Pascal videl zastaraný. V druháku som z vlastnej iniciatívy okúsil C++ a Javu. V lete som sa trochu venoval C. 

Postupne som začal naberať pocit, že zbytočne som sa toľko času zaoberal Pascalom. Mohol som napríklad skúsiť viac jazykov. No ale nedávno som zažil skúsenosť, kde som svoj pohľad rapídne zmenil.

Mal som naprogramovať jednu vec, čo nevyzerala najjednoduchšie. Teda, možno vyzerala jednoducho ale rozhodne vyzerala na niekoľko 100 riadkov kódu. Rozdelil som si úlohu na čiastkové ciele, sadol som na komp a začal kódiť. Za pár minút som mal toto, čo určite budem potrebovať. Fajn, a čo ďalej? Hm, ľahol som na postel a premýšľal. No už mám odkódený netriviálny čas (hlavne v Pascale) tak som na takej úrovni, že už to potom viacmenej stačilo iba napísať. Tak som urobil zakaždým, ak sa mi kód začínal vidieť zložitý a menej prehľadný. Teda ak by som spočítal celkový čas venovaný danej úlohe, tak väčšinu času som trávil na posteli alebo na záchode, kde som vymyslel kopec vecí. Od rozdelenia problému, cez návrh štruktúr až po jednotlivé čiastkové funkcie. Výsledok ma prekvapil. Veľmi málo riadkov kódu, je to jednoduché a prehliadne. Som si sám pre sebe povedal: “Takto si predstavujem program.“

Potom som si začal uvedomovať súvislosti. Veľmi dlho som programoval v Pascale. Mam naozaj silné základy, na ktorých môžem stavať. V dnešnej dobe ak programujete v Pascale dlhšiu dobu, tak okrem algoritmov nemáte veľmi čo programovať. Kódil som rôzne algoritmy, aj na nejaké menšie súťaže. Tým pádom som získal slušnú mieru abstrakcie aj schopnosť programovať v hlave alebo nejakými skratkami a šípkami na papieri. A na toto všetko mi stačil iba Pascal a neskôr Delphi (slušný úvod do OOP).

Neskôr som sa dostal k Jave. Zvládol som základy objektovo-orientovaného programovania a návrh tried. Čo je možno aj základ, ak chcete kódiť v Jave jednoducho a prehľadne. No ale čo sa týka samotného kódu, to bolo úžasne. Všetko, čo som napísal fungovalo takmer ihneď presne tak, ako som chcel. Ak to mal človek v hlave, napísal to do Javy v pohode.

Ďalej som sa dostal k C a C++. Najradšej používam ich prienik. Nepovažujem za efektívne programovať veci, na ktoré ma C++ knižnice. Tu som bol v šoku a neraz som si zanadával, lebo algoritmy, ktoré by som v Pascale/Jave napísal v pohode, tu som mal problém. Musel som znova cvičiť pre C základne veci. Vďaka tomu som získal aj reálny obraz, čo presne sa skrýva za kódom, ktorý napíšem a ako je to v PC usporiadanie a čo sa všetko a ako sa musí spraviť, aby sa so zdrojáku vznikol spustiteľný súbor. Tie znalosti a vedomosti považujem pre seba za veľmi cenné. Aj celkovo ma zaujímajú princípy fungovania vecí. 

Uvedomil som si, že Pascal je naozaj mocný nástroj. Do reálneho programovania asi nie je vhodný, ale je strašné vhodný na vývoj mozgu v oblasti programovania a algoritmického myslenia. Rozhodne nie je strata času sa mu venovať aj dlhšie. Pochopil som, že ani náhodou si nezaslúži zatracovanie a zhadzovanie pod zem, ako to veľmi veľa ľudí robí.